Denník stratenej vysokoškoláčky #14: Každý z nás sa za niečo hanbí, moja spolubývajúca si musí holiť tvár

Photo by Lukas from Pexels

#Ak mi niečo na izbe skutočne chýbalo, tak to bolo pár minút ticha. Doma som si to mohla dovoliť, stačilo ručiaceho Jakuba vrátiť do maminej náruče a mohla som sa pokojne ponoriť do čarovného sveta kníh. Tie som milovala. Predstavujú pre mňa tajomné dvere do sveta, tak vzdialeného od všedných problémov.

Netušila som, ako sa budem neskôr pripravovať na skúšky. Na izbe sme nemali chvíľu pokoja. Zdena si k nám vodila kamošky, ktoré si obzerali Ľudmilku, akoby bola nejakým neznámym živočíšnym druhom zajatým v cirkuse. Mala som chuť ich vyhodiť. Každému človeku, ktorý sa zjavil v našej izbe, dala tú istú, trápnu otázku: „Čo si myslíš, má mokré alebo mastné vlasy?“ A samozrejme nezabudla ukázať na Ľudmilku. Je pravda, že vlasy mala príšerne mastné, no za to nemusela dupať jej ľudskú dôstojnosť.

Každé zlo musí byť potrestané

Keď trafená Zdena zopakovala svoj vtip už vari desiaty raz, povedala som si dosť. Každý má predsa svojich kostlivcov a naša „Savannah“ predsa nie je výnimkou. Keď sa spolu s kamoškami začala opäť baviť na Ľudmilkin účet, buchla som po stole. A to doslova: „Zdenka, a už si sa pochválila, že si každé ráno musíš holiť tvár?“ To ju úplne dostalo. Len prednedávnom sme prišli na to, prečo Zdena trávi v kúpeľni celé hodiny. Raz sa zabudla zamknúť, a tak sme ju načapali s holiacou penou na brade.

pixabay.com

Hneď mi jej prišlo ľúto. Veď bojovať s nadprodukciou hormónov veru nie je žiadna sranda. Musím však povedať, že napriek tejto chybičke krásy Zdena vyzerala celkom k svetu. I keď, menej mejkapu by jej určite vôbec nezaškodilo. Po vyzradení jej malého tajomstva Zdena stratila reč. Vybehla z izby a ja som mala v sebe stopercentnú istotu, že tie jej kamošky sa tak skoro v našej izbe neukážu.

Medzi nami dievčatami

„Ďakujem,“ poďakovala sa mi Ľudmilka. Usmiala som sa na ňu a objala som ju, napriek tomu, že ma napínalo od smradu. „Počúvaj, nebolo by ti lepšie, keby si sa častejšie sprchovala? Vidíš, že takto si len terčom posmechu,“ navrhla som jej. No Ľudmilka sa na mňa nechápavo pozrela a začala mi vravieť, čo všetko jej povedala babička. S otvorenými ústami som počúvala príbeh, ktorý prekonal všetko, čo som doposiaľ čítala.

pixabay.com

Ľudmilka bola pevne presvedčená o tom, že akákoľvek zbytočná hygiena znižuje imunitu. Že antiperspiranty spôsobujú rakovinu, že pot je znak toho, že telo vyhráva nad infekciami, že čím menej si umýva vlasy, tým budú pevnejšie a podobne. Neverila som vlastným ušiam. Mala som pocit, akoby som sa vrátila do doby temna, kedy bola voda úhlavným nepriateľom. Neverila som, že takýto názor na život môže mať jedna dospievajúca baba. Videla som však, že Ľudmilka nadovšetko miluje svoju babičku. Bola jedinou istotou v jej živote a ona sa rozhodla že spraví všetko možné aj nemožné, aby nesklamala jej dôveru. Verím, že štúdium vo Veľkom meste ju aspoň trošku pripraví na realitu.

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.





Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame