Denník stratenej vysokoškoláčky #1: Prečo stále nemám frajera a neznášam sa fotografovať

Photo by Brooke Cagle on Unsplash

#Ahoj. Volám sa Kristína. V apríli som oslávila 19, vyzerám vraj na 40 a moja mati tvrdí, že mentálne dosahujem úroveň 14-ročného dievčaťa. Na jej (aj moje počudovanie), ma zobrali na vysokú školu. Asi preto, že tam nebolo treba robiť prijímačky. Prvýkrát pôjdem na dlhšie z domu. Naposledy som bola bez rodičov pred dvoma rokmi na lyžiarskom výcviku, z ktorého som sa vrátila už po troch dňoch, pretože som si zlomila nohu. Nie na svahu, ale v kúpeľni. Jednoducho sa na mňa lepí smola. Dúfam, že časom z toho vyrastiem.

(Ne)výrazná 

Každý chce niečím vyniknúť. Aj ja mám svoje túžby a želania. Napríklad by som chcela byť nižšia. Meriam slabých 180 centimetrov, čím sa výrazne líšim od okolia. A to je asi celá moja prednosť. Inak som všedná a nevýrazná. Neznášam sa fotiť. Na jednej zo školských fotiek som vyzerala až tak zle, že si ma pri pohľade na ňu známa pomýlila s triednou. Neviem, kde som sa schovávala, keď sa nadeľovala ženskosť. Musela som asi zaliezť pod posteľ, aby sa mi nedajbože niečo neušlo.

Photo by Meghan Schiereck on Unsplash

Frajer v nedohľadne

Ak si myslíš, že vysoké ženy = veľké prsia, tak ja som výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Môžem smelo povedať, že mi ešte stále nezačali rásť. Zato mi narástli poriadne boky. Mama ma upokojuje, že sa to zmení tehotenstvom. No ak by som raz (tak najskôr o 20 rokov) chcela dieťa, musela by som si aspoň nájsť frajera. A to v mojom prípade nie je žiadna malina. Poznáš to. Otvoríš Instagram a tam samé pekné baby, ktoré strávili celé leto na pláži. Ja som sa tak mohla maximálne vybrať k babke. Akékoľvek stretnutie s chalanom mi teda v žiadnom prípade nehrozilo.

Moje leto bolo pod psa

Za babkiným domom tečie špinavý potok, v ktorom už len omočenie nôh predstavovalo ten najvyšší level odvahy. Široko-ďaleko našej obce nič nie je, a tak tvrdnem doma. Žiadnu brigádu sa mi nepodarilo vybaviť, čiže počas leta som (ne)dobrovoľne pomáhala rodičom hrabať seno, okopávať zemiaky či venčiť mladšieho brata. Až do pätnástky som vyrastala ako jedináčik. To sa však zmenilo. K nám domov prišiel votrelec. Volá sa Jakub. Má štyri roky a nedá mi ani na sekundu pokoja. Aj teraz ma ťahá za tepláky. Napriek tomu, že je môj tieň, ho mám rada. Bude mi chýbať vo Veľkom meste. Ktovie, či bude za mnou plakať.

Ako vidím, popísala som toho o sebe viac, než dosť. Som zvedavá, ako ma zmení vysoká škola. Nabudúce ti prezradím, prečo som si vybrala študovať biológiu, hoci sa panicky bojím hmyzu a trpím silnou alergiou. To som presne celá ja! Vždy si vyberám cestu najväčšieho odporu.

Tak nabudúce,

Kika

Pozn: Denník je čistá fikcia. Akákoľvek podobnosť postáv či miest je čisto náhodná.

Zdroj: hashtag.sk

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť