#Denisa Lesniaková je book blogerkou, ktorá berie svoj koníček naozaj zodpovedne a vždy sa snaží ponúknuť svojim čitateľom kvalitný obsah. Okrem toho, že ľudí pomocou Instagramu motivuje k čítaniu, stihla napísať aj vlastnú knihu. O pár mesiacov ju uvidíme v kníhkupectvách. Ako sa mladučká spisovateľka dostala k blogovaniu, alebo čo predchádzalo vydaniu jej prvého počinu sa dozvieš v rozhovore.
Od filmov k literatúre
Denisa začala aktívne čítať ešte na základnej škole, kde spoločne s kamarátkami navštevovala malú knižnicu. Vtedy v nej objavila dievčenské romány slovenských autorov a do jedného sa úplne zamilovala. „Bol to Džínsový denník. Doteraz je to jedna z mojich najobľúbenejších kníh vôbec,“ prezrádza. Potom začala objavovať aj ďalšie tituly, išlo prevažne o fantasy literatúru. „Objavila som aj Upírske denníky a Školu noci. Tým sa vlastne začala moja obsesia. Začala som si hľadať podobné knihy, čítala som veľa online, objavila som Upírsku akadémiu a Nesmrteľné stroje, ktoré vtedy v Slovenčine ani neboli preložené. Čítala som len nejaké neoficiálne preklady, ktoré vtedy boli dostupné na na internete.“
Podobne ako väčšina mladých, aj Denisa bola najskôr zástankyňou filmov než knihomoľkou. Aby si uvedomila hodnotu kníh, musela nájsť to pravé. „Najprv som totiž začala s takými knihami ako Traja pátrači a podobne. Vôbec ma to nebavilo, nikdy som to nedočítala. Až kým moje mladé srdce neobjavilo čaro tínedžerských romantík,“ smeje sa Denisa.
Denisa sa dnes prostredníctvom svojho blogu a instagramu snaží priaznivcom literatúry ponúknuť užitočné recenzie a tipy na knihy, ale aj seriály či filmy. „Môj výber toho, čo čítam, záleží od nálady. Aj si popýtam odporúčania, aj mi často niekto len tak povie, že si nejakú knihu musím prečítať. Avšak kým nemám náladu, nestane sa to,“ vysvetľuje s úsmevom. Okrem toho si vyberá aj z rôznych žánrov. Nikdy ju nebavila klasika, fantasy je jednoznačne jej doménou. „Chcela by som vyskúšať aj nejaké iné žánre, napríklad krimi alebo trilery, ale ťažko nájsť tú správnu knihu, ktorá ma do toho úplne dostane.“ Knihu však zvyčajne vyberá podľa anotácie a hodnotení na Goodreads. Potom už stačí len mať náladu a môže sa čítať.
Neblogujte, lebo musíte, ale pre radosť
Prečo sa však Denisa stala knižnou blogerkou? „Niekde na blogu mám aj článok, prečo nebyť knižným blogerom, a tam som presne zhrnula to najťažšie. Totiž, ja som začala blogovať kvôli tomu, že som chcela písať a tie svoje výtvory niekam dávať. Až potom som zistila, že by ma bavilo recenzovanie, a že niečo ako book bloger existuje.“
Ešte pred dvomi rokmi sa blogu venovala naplno, zbožňovala písať recenzie a ten pocit, keď jej niekto napísal, že si kvôli nej niečo prečítal. Sama však opisuje, že sa to časom zmenilo a dnes sa s končiacou vysokou školou aj jej priority menia. „Najťažšie na blogovaní je, že zaberá nesmierne veľa času. Musíte knihu prečítať, popri čítaní si písať nejaké poznámky, napísať recenziu, knihu navyše nejak pekne odfotiť, potom článok rozšíriť po sociálnych sieťach a tak ďalej,“ dodáva Denisa. Z toho vyplýva, že autor sa potom cíti nútený čítať a niečo recenzovať a nerobí to pre radosť. „Preto som vlastne prestala- Teraz sa snažím zamerať viac na iné články, kde knihy odporúčam, alebo sa zameriavam na nejakú konkrétnu tému,“ dopĺňa Denisa.
Dnes majú omnoho väčšiu silu sociálne siete. „Všímam si, že čoraz menej ľudí zavíta na blog a aj keď zavíta, sú to práve iní blogeri. K čítaniu oveľa viac prinúti taký Instagram, ale to je len môj osobný názor. Myslím si to hlavne preto, že tie posty, fotky a stories sú väčšinou o prvotných emóciách, sú krátke, niekedy hovorené, ľudí to skrátka baví viac, než dlhočizný článok na blogu. Pohodlná a rýchla to doba,“ konštatuje Denisa.
E-knihy budú onedlho minulosťou
Napriek všetkému však tvrdí, že číta viac ľudí, ako keď bola mladšia. To pripisuje aj skvelým reklamám vydavateľstiev, sociálnym sieťam a filmom, ktoré sú založené na knihách. „Nehovoriac o tom, že si môžeš kúpiť aj e-knihy alebo audioknihy. Možno taká tá generácia mojich rodičov až toľko nečíta, no mladí určite áno,“ zhŕňa.
Dlhodobá diskusia sa vedie aj ohľadom e-kníh a klasických kníh. Čo je lepšie, čo má viac benefitov, prečo preferovať aj ten-ktorý spôsob alebo, či sú elektronické knihy budúcnosťou. Aj Denisa Lesniaková má na to svoju odpoveď. „E–knihy sú už minulosťou. Čoskoro prídeme na ďalší, nový spôsob čítania. Ale každopádne, ja nepreferujem nič, pretože čítam obe. Každý spôsob je výhodný v inom prípade. Fyzické knihy si môžem vystaviť na poličku, môžem sa kochať obálkami a množstvom, ktoré mám, môžem si do nich niečo značiť, písať, lepiť. Tie elektronické sú super, keď človek cestuje a nemôže so sebou zobrať 10 kníh. E-knihy najviac využívam v noci, aby som nemusela zapínať svetlo.“
Inšpirácia v krvilačnej postave
Okrem blogerky je však Denisa aj autorkou. Sama napísala knihu, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta možno už o pár mesiacov. Napísať vlastné dielo však nie je len tak a aj táto mladá autorka musela obetovať veľa času a nervov, kým svoje ho dopísala. „Nápadov bolo stále veľa. Chcela som napísať toľko veľa kníh, no potom som čítala Trón zo skla. Tuším tretí diel, kde je postava Manon. A tak som sa uprostred čítania zamyslela nad tým, že ako málo takýchto postáv existuje. Takých naozaj krvilačných a zlých. Tak som knihu zavrela a začala plánovať a premýšľať,“ opisuje Denisa.
Chcela vytvoriť postavu, ktorá by bola presne taká zlá a nebezpečná, bez záujmu o iných ľudí. Denisa si následne začala kresliť mapky svojho fiktívneho sveta. Mestá, rieky, hory a kráľovstvá postupne dostávali svoje mená a následne jej napadol príbeh. „Začala som písať asi dva mesiace na to, keď som mala vymyslený svet, hlavné postavy a smer, ktorým sa príbeh mal uberať.“
Neobišli ju ani autorské krízy
Nie vždy ide písanie od ruky, To zaručene pozná každý z nás, hoci v živote napísal nič iné, len bakalársku prácu alebo sloh do školy. Najlepšie sa Denise písalo, keď všetko ešte len vymýšľala a postavy a svet opisovala po prvýkrát. Navyše, poháňala ju túžba vydať vlastnú knihu a stať sa autorkou. „Iné je napríklad prepisovať, opravovať, alebo písať pokračovanie. Svet už existuje a ja sa musím držať práv a zákonitostí, ktoré som vymyslela. Už to nie je voľné písanie, príbeh niekam musí smerovať,“ opisuje strasti autorského života Denisa.
Okrem toho prešla aj mnohými krízovými obdobiami. „Jedna kríza bola, keď som prišla asi do polovice knihy a napísala som takú zložitú vec, že som nevedela, ako ju vyriešiť. Všade som hľadala inšpiráciu, dokonca som to poslala jednej blogerke, aby mi pomohla. Neviem, ako dlho to trvalo, no nakoniec som problém vyriešila,“ hovorí Denisa. Vtedy však dlho nepísala a bola skutočne zúfalá.
Druhé takéto obdobie prišlo práve teraz – mladá autorka by mala písať pokračovanie, no kvôli tomu, že nemá dosť informácií o tom, čo sa momentálne vo vydavateľstve deje s prvou časťou, stratila motiváciu. „Dátum vydania sa veľakrát odložil a ubehlo už naozaj veľa času, odkedy som jednotku napísala. Kvôli tomu nejako nemám inšpiráciu ani chuť písať ďalej. Potrebujem sa nakopnúť, hlavne teda potrebujem, aby ma niekto nakopol. Možno keď už bude jednotka na pultoch, budem tak nadšená, že druhý diel budem písať ako drak,“ premýšľa Denisa.
Keď potvrdili vydanie knihy, rozplakala sa
„Ten najsilnejší moment v tvorbe knihy bol, keď mi editor napísal, že kniha vyjde. Keď som si vtedy prečítala správu, chvíľu som len ticho sedela, až potom som povedala rodičom, že mi vyjde kniha. Asi tak päť minút na to som začala plakať. Mám niekde na blogu aj fotku, ako ma vtedy odfotili rodičia,“ spomína Denisa.
Autorka svoj starý blog nezrušila. Chcela ho zachovať, aby si mohol ktokoľvek prečítať prvé príbehy, ktoré napísala. „Nájdeš tam napríklad môj upírsky príbeh, kvôli ktorému som si vlastne založila blog, písala som ho ešte na základnej škole, a ktorý je podľa mňa naozaj otrasný,“ hovorí so smiechom Denisa. Ďalej je na blogu zverejnený úvod do ďalšieho príbehu Skaza Zeme, čo mal byť post-apokalyptický príbeh plný zombíkov, a v ktorom Denisa možno bude v budúcnosti pokračovať. Poviedky, recenzie a články však nájdeš aj na jej terajšom blogu. „Ak chceš sledovať moje trampoty s písaním, určite sleduj môj knižný Instagram (@danysbooks), kde pridávam aj stories, ako píšem a podobne.“
Každý občas potrebuje príbeh, ktorý nie je jeho život
A prečo by si teda mali ľudia nájsť cestu k čítaniu? „Ľudia by jednoznačne mali čítať preto, aby si prečítali ten môj skvost, keď vyjde!“ smeje sa Denisa. „Ale nie. Najčarovnejšie na knihách je, že v nás dokážu vyvolať rôzne pocity. Môžme ich čítať, aby sme sa uvoľnili, ak máme stresujúci deň. Môžme sa z nich kadečo naučiť, či už nejaké skutočné fakty, alebo napríklad to, ako sa chovať k ľuďom. Ak nás nebaví každodenný nudný život, môžme sa presunúť do fantasy sveta plného mágie. Ak chceme zažiť niečo podobné alebo túžime po niekom, kto chápe naše problémy, lebo zažil to isté, máme na to knihu. Každý si vie nájsť ten svoj príbeh a svoj žáner, ktorý mu pomôže tak, ako potrebuje. Nehovorím, aby si teraz hltal desať kníh týždenne, ale každý raz za čas potrebuje nejaký príbeh, ktorý nie je jeho život,“ dodáva na záver Denisa Lesniaková.
Zdieľať na