Čítala som Trhlinu, videla som film: Toto je môj NÁZOR, prečo sa snímka nikdy nedotiahne na predlohu

Foto: Continental Film

#Keď v roku 2016 vydal Jozef Karika Trhlinu, stal sa z nej takmer ihneď obrovský hit nielen medzi vášnivými čitateľmi, ale aj tými, ktorí chceli vedieť viac o jednej z najväčších slovenských záhad. Slovensko je malé a asi nikto nebol pripravený na to, že by sa v našej krajine mohlo odohrávať niečo také. Strach, napätie a množstvo otázok, na ktoré neexistuje odpoveď…

Asi sa z toho stala nejaká tradícia, že sa vždy najväčším hitom vyhýbam a vychutnám si ich až po tom, čo okolo toho opadne marketingová bublina. Inak tomu nebolo ani v prípade Trhliny.

O situácii, ktorá sa odohráva v pohorí Tribeč som sa sporadicky zaujímala. Pochádzam zo širšieho okruhu tohto pohoria a miesta, ktoré sa tam spomínali, mi boli ako-tak známe. Neprikladala som tomu ale väčšiu pozornosť a popravde, neverila som tomuto príbehu.

S Karikom ako autorom kníh som nemala žiadnu skúsenosť, až kým na mňa nedoľahla choroba a ja som chcela čas, kedy som zatvorená doma a obklopená usmrkanými vreckovkami a s horúcim čajom využiť príjemnejšie. Vybrala som sa do knižnice a keď tam nemali to, po čo som prišla, blúdila som regálmi a hľadala alternatívy.

Fantázia pracuje

Z knižnice som odchádzala s prvou knihou od Kariku – Strach. Zhltla som ju za jeden deň, na jeden dych a to bez toho, aby som vyhľadávala takéto žánre. Inštinktívne som teda siahla aj po Karikovom najväčšom hite, po Trhline. Aby som to upresnila, ku knihe som sa dostala len pred pár týždňami.

Ovplyvnená pozitívnymi ohlasmi a pomerne silným marketingom okolo prichádzajúceho filmu do kín som sa pustila do čítania. Priznám sa, neprečítala som knihu na jeden dych. Dala mi trochu zabrať. Po niekoľkých desiatkach strán to už ale išlo lepšie a mne začala fantázia pracovať na plné obrátky.

Do hôr by ma nikto nedostal

Aj ty patríš k tým čitateľom, ktorí si popri čítaní vytvárajú v hlave vlastný film o tom, ako vyzerajú postavy, prostredie, ako znie tón ich reči? Ja som jeden z tých. Každé nové odhalenie Igora (hlavnej postavy) som prežívala spolu s ním. Vedela som sa vcítiť do Andreja, ktorý neveril tomu, že sa niečo takéto deje. Každé zmiznutie som si predstavovala v hlave, atmosféra z knihy priam sálala a bola zahalená rúškom tajomstva. Z niektorých situácii mi stáli chlpy dupkom a naskakovala husia koža. Lebo čo ak?

Presne po prečítaní celej knihy, čo bolo okolo polnoci, som písala kamoškám: „Nemala som to čítať pred spaním, neviem rozlíšiť, čo sa naozaj mohlo stať a čo je fikcia.“  Popri čítaní som diskutovala s kamarátom, či si myslí, že sa to mohlo stať a celková kniha v nás vyvolala búrlivú diskusiu. Jednoducho, zanechala dojem a do hôr by ma po tomto nikto nedostal! Pôsobilo to skrátka príliš reálne.

Foto: Facebook/JozefKarika

Film je sklamaním

Tri dni na to sa moja predstava, pocity a príbeh, ktorý sa odohrával v hlave, išiel konfrontovať s filmovým spracovaním. Úprimne, tešila som sa na to, ako kino a jeho zvuk dodajú filmu tie správne grády. Namiesto toho prišlo jedno veľké sklamanie. Trhlina nie je žiadnym hororom (chvalabohu), ale mysterióznym thrillerom. Napriek tomu prvky mystérioznosti sa u mňa nevynárali v spojitosti s dejom, ale s množstvom nevysvetlených a nedotiahnutých scén.

Nepýtala som sa v spojitosti s príbehom a strachom, že čooo? Ale skôr v porovnaní s knihou, že čo to tu robí? Prísediacemu som popri premietaní filmu vysvetľovala jednotlivé scény, lebo popravde, vidieť film a nečítať predtým knihu je dosť ťažký oriešok na pochopenie mnohých filmových obrazov.

Keby som nečítala knihu, nevedela by som sa z toho ľudovo povedané vysomáriť. Rovnako ma sklamalo aj celkové spracovanie. Dlhý úvod do dejstva a potom rýchly a pomerne krátky opis toho, čo sa dialo v pohorí Tribeč. V porovnaní s knihou (alebo mojou fantáziou?) išlo o klišé spracovanie jednotlivých scén. Dostalo ma, ako nemali v hore signál, ale Igorovi v pohode prišlo upozornenie z blogu.

Perfektný námet, slabé spracovanie

Nie je to škoda? Celý film je rozdelený do akýchsi troch častí a preto to vo mne vyvolávalo pocit, že ide o trailer k trojdielnej televíznej sérii, ktorú tento rok uvedie JOJ-ka. Trhlina nepatrí k tým prípadom, kedy film kvalitou predčil knihu. Je veľký rozdiel medzi tým, ako človek hltá vetu za vetou a predstavuje si, že sa niečo takéto udialo. Karika zvládol navodiť pomocou knihy ten správny pocit, réžii sa to žiaľ, nepodarilo podľa mojich predstáv a neuspokojili moje očakávania, aj keď pracovali s perfektným námetom.

Tento pocit majú ale zrejme všetci, ktorí najskôr čítali knihu a potom sa dostali k filmu. Ak si chceš vychutnať Trhlinu a nemáš doposiaľ s ňou žiadne dočinenia, zainvestuj radšej do knihy, z ktorej budeš mať podľa mňa oveľa väčší zážitok ako zo 111-minútového filmu.

Na záver môjho názoru by som ale rada dodala, že nedehonestujem film, iba ho porovnávam s knihou. V každom prípade oceňujem snahu štábu vytvoriť niečo, čo v slovenskej kinematografii nebolo alebo na čo nie sme ako diváci slovenských filmov zvyknutí.

13 odpovedí na “Čítala som Trhlinu, videla som film: Toto je môj NÁZOR, prečo sa snímka nikdy nedotiahne na predlohu”

  1. Teraz som sa vrátil domov z kina. Bol som tam po dlhých rokoch. Asi som očakával od tohto filmu po takej veľkej medializácii viac. Som z filmu sklamaný. Nedotiahnuté a nevysvetlené scény vo mne zanechali zlý dojem. Celé je to akoby nedokončené.

  2. Trhlina ma nezaujímala, nezaujíma a nebude zaujímať. Pokiaľ sa tam nespomína holokauza alebo LGBTI, resp. gender problematika film nemá nádej na úspech.

  3. Nuž z tých hodnotení vyplýva, že film nedosiahol taký úspech ako kniha. Napadlo ma len jedno vysvetlenie. Pri čítaní knihy pracuje fantázia každého čitateľa na plné obrátky, a to u každého inak. Film ponúka jedinú alternatívu a ak sa nenájde viacero spoločných prvkov spojených s fantazijným očakávaním, stane sa sklamaním. Mám za to, že natočiť úspešný film, kde je predlohou úspešná kniha, je nepredstaviteľne ťažké, ak nie nemožné. Takým príkladom dobrého spracovania sa javí film Da Vinciho kód, ale žiadúcim predpokladom pre vychutnanie si filmového zážitku je prečítanie literárnej predlohy.

      • kniha bola lepšia, len škoda že autor vydávajúc túto knihu za vlastné prežitie príbehu tento príbeh ukradol inému väzňovi a vydal ho za svoj a pekne okrášlený. Na rozdiel od toho, čo to prežil, mal autor oproti nemu pohodový a kľudný pobyt bez šikany a trestov

    • Ani čb filmové spracovanie Gróf Dracula nebolo také, ako kniha 😀 I keď poviem, že určite lepšie ako moderné spracovanie Trhliny.
      Každopádne slovenský režisér nemôže natočiť thriller, keď ho nikdy netočil, leda videl 😀
      A na druhej strane, herci zo seriálov a komédií vyzerajú nekonečne smiešne v takomto žánri. To aj keby behali s motorovou pílou a rezali okoloidúcich, tak deju neuverím a budem sa rehotať 😀
      Každopádne však film splnil aspoň jedno očakávanie, honorár za filmové spracovanie autorovi knihy. Predpokladám že zobral niečo cez 600.000 Eur

  4. Nedá mi to. Musím sa pripojiť aj ja, aj keď väčšinou neodpovedam na podobne články. Ale, toto je iné. Názor, ktorý som si teraz prečítala je na 110% rovnaký ako môj, až som mala pocit, že nejaká moja známa píše tento názor a predtým sa rozprávala so mnou 😂 … tak isto si aj ja predstavujem dej, postavy, prostredie … niekedy som si aj predstavila, ako by to asi vo filme mohlo vyzerať, znieť 🤗 … tiež som musela zavolať kamoške, na konci knihy…len tak, ukľudni sa, že poznám realitu 😂😂 a nie som jedna z tých, čo sa dostali do slimacej ulity😊 …. takže. Celý názor je akoby prebraty odomna. Preto som sa rozhodla prispieť aj ja.
    K filmu.
    Moja prvá odpoveď na to…“aký bol film?“ … bola… „dobrý, páčil sa mi. Ale kebyže necitam knihu, Tak netuším o čo ide.“ … dej vo filme je rýchly, zle zostrihany…škoda. Nechápem ani niektoré veci, ktoré tam boli „do plusu “ … ale chválim zvuk, hudbu, prírodu (ďakujeme ti Matka Zem😂)…a taktiež časť, kde ukazujú zábery z psychiatrie…to bolo super… to sa im podarilo.
    Chválim výber pána Mastalíra, vďaka ti bože za jeho hlas …. a , čo sa týka hercov…tu by som aj skončila 😋😂
    Ďakujem.

  5. Ja si nemozem pomoct…..ale bebjak je moja srdcovka…..a tak budem asi neobjektivna….knihu som necitala a mozno som vsetko dokonale nepochopila ale cele kino som bola napnuta ako struna a nebolel ma zadok co je v mojom pripade zazrak lebo v kine ma vzdy do hodiny zacne ominat….teraz nestihol a tak musim povedat ze To vypoveda jednoznacne o tom ze film bol skvely😊😊😊

  6. Presne rovnaké pocity ako autorka recenzie som mala ja po zhliadnutí filmu Červený kapitán podľa skvelej knihy Dominika Dána. Knihu som čítala, ale vo filme bol taký posun, že vlastne celý príbeh stratil logiku. Môj muž knihu nečítal a filmu nerozumel vôbec. Kvôli tomuto filmu som bola v kine po dlhých rokoch a odchádzala som z neho veľmi sklamaná. Keď film dávali v TV, ani som ho už nepozerala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť