Čítala som Trhlinu, videla som film: Toto je môj NÁZOR, prečo sa snímka nikdy nedotiahne na predlohu

Foto: Continental Film

#Keď v roku 2016 vydal Jozef Karika Trhlinu, stal sa z nej takmer ihneď obrovský hit nielen medzi vášnivými čitateľmi, ale aj tými, ktorí chceli vedieť viac o jednej z najväčších slovenských záhad. Slovensko je malé a asi nikto nebol pripravený na to, že by sa v našej krajine mohlo odohrávať niečo také. Strach, napätie a množstvo otázok, na ktoré neexistuje odpoveď…

Asi sa z toho stala nejaká tradícia, že sa vždy najväčším hitom vyhýbam a vychutnám si ich až po tom, čo okolo toho opadne marketingová bublina. Inak tomu nebolo ani v prípade Trhliny.

O situácii, ktorá sa odohráva v pohorí Tribeč som sa sporadicky zaujímala. Pochádzam zo širšieho okruhu tohto pohoria a miesta, ktoré sa tam spomínali, mi boli ako-tak známe. Neprikladala som tomu ale väčšiu pozornosť a popravde, neverila som tomuto príbehu.

S Karikom ako autorom kníh som nemala žiadnu skúsenosť, až kým na mňa nedoľahla choroba a ja som chcela čas, kedy som zatvorená doma a obklopená usmrkanými vreckovkami a s horúcim čajom využiť príjemnejšie. Vybrala som sa do knižnice a keď tam nemali to, po čo som prišla, blúdila som regálmi a hľadala alternatívy.

Fantázia pracuje

Z knižnice som odchádzala s prvou knihou od Kariku – Strach. Zhltla som ju za jeden deň, na jeden dych a to bez toho, aby som vyhľadávala takéto žánre. Inštinktívne som teda siahla aj po Karikovom najväčšom hite, po Trhline. Aby som to upresnila, ku knihe som sa dostala len pred pár týždňami.

Ovplyvnená pozitívnymi ohlasmi a pomerne silným marketingom okolo prichádzajúceho filmu do kín som sa pustila do čítania. Priznám sa, neprečítala som knihu na jeden dych. Dala mi trochu zabrať. Po niekoľkých desiatkach strán to už ale išlo lepšie a mne začala fantázia pracovať na plné obrátky.

Do hôr by ma nikto nedostal

Aj ty patríš k tým čitateľom, ktorí si popri čítaní vytvárajú v hlave vlastný film o tom, ako vyzerajú postavy, prostredie, ako znie tón ich reči? Ja som jeden z tých. Každé nové odhalenie Igora (hlavnej postavy) som prežívala spolu s ním. Vedela som sa vcítiť do Andreja, ktorý neveril tomu, že sa niečo takéto deje. Každé zmiznutie som si predstavovala v hlave, atmosféra z knihy priam sálala a bola zahalená rúškom tajomstva. Z niektorých situácii mi stáli chlpy dupkom a naskakovala husia koža. Lebo čo ak?

Presne po prečítaní celej knihy, čo bolo okolo polnoci, som písala kamoškám: „Nemala som to čítať pred spaním, neviem rozlíšiť, čo sa naozaj mohlo stať a čo je fikcia.“  Popri čítaní som diskutovala s kamarátom, či si myslí, že sa to mohlo stať a celková kniha v nás vyvolala búrlivú diskusiu. Jednoducho, zanechala dojem a do hôr by ma po tomto nikto nedostal! Pôsobilo to skrátka príliš reálne.

Foto: Facebook/JozefKarika

Film je sklamaním

Tri dni na to sa moja predstava, pocity a príbeh, ktorý sa odohrával v hlave, išiel konfrontovať s filmovým spracovaním. Úprimne, tešila som sa na to, ako kino a jeho zvuk dodajú filmu tie správne grády. Namiesto toho prišlo jedno veľké sklamanie. Trhlina nie je žiadnym hororom (chvalabohu), ale mysterióznym thrillerom. Napriek tomu prvky mystérioznosti sa u mňa nevynárali v spojitosti s dejom, ale s množstvom nevysvetlených a nedotiahnutých scén.

Nepýtala som sa v spojitosti s príbehom a strachom, že čooo? Ale skôr v porovnaní s knihou, že čo to tu robí? Prísediacemu som popri premietaní filmu vysvetľovala jednotlivé scény, lebo popravde, vidieť film a nečítať predtým knihu je dosť ťažký oriešok na pochopenie mnohých filmových obrazov.

Keby som nečítala knihu, nevedela by som sa z toho ľudovo povedané vysomáriť. Rovnako ma sklamalo aj celkové spracovanie. Dlhý úvod do dejstva a potom rýchly a pomerne krátky opis toho, čo sa dialo v pohorí Tribeč. V porovnaní s knihou (alebo mojou fantáziou?) išlo o klišé spracovanie jednotlivých scén. Dostalo ma, ako nemali v hore signál, ale Igorovi v pohode prišlo upozornenie z blogu.

Perfektný námet, slabé spracovanie

Nie je to škoda? Celý film je rozdelený do akýchsi troch častí a preto to vo mne vyvolávalo pocit, že ide o trailer k trojdielnej televíznej sérii, ktorú tento rok uvedie JOJ-ka. Trhlina nepatrí k tým prípadom, kedy film kvalitou predčil knihu. Je veľký rozdiel medzi tým, ako človek hltá vetu za vetou a predstavuje si, že sa niečo takéto udialo. Karika zvládol navodiť pomocou knihy ten správny pocit, réžii sa to žiaľ, nepodarilo podľa mojich predstáv a neuspokojili moje očakávania, aj keď pracovali s perfektným námetom.

Tento pocit majú ale zrejme všetci, ktorí najskôr čítali knihu a potom sa dostali k filmu. Ak si chceš vychutnať Trhlinu a nemáš doposiaľ s ňou žiadne dočinenia, zainvestuj radšej do knihy, z ktorej budeš mať podľa mňa oveľa väčší zážitok ako zo 111-minútového filmu.

Na záver môjho názoru by som ale rada dodala, že nedehonestujem film, iba ho porovnávam s knihou. V každom prípade oceňujem snahu štábu vytvoriť niečo, čo v slovenskej kinematografii nebolo alebo na čo nie sme ako diváci slovenských filmov zvyknutí.

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií