Ako vyzerá atómová elektráreň zvnútra? Kúsok od Bratislavy nájdeš miesto, ktoré je svetovým unikátom

Zwentendorf (Zdroj: Wikimedia.org/Bwag)

#Pokiaľ máš pocit, že chodenie do múzea je nudnou záležitosťou, pravdepodobne si v žiadnom nebol od školskej exkurzie na základnej škole. Súčasné moderné múzeá ponúkajú neuveriteľne veľkú paletu možností. Už to rozhodne nie je len o nudných prednáškach. Možno máš pocit, že teraz trošku odbočíme od témy, no nie je to tak.

Zabudnutý poklad na Dunaji

Momentálne sa vo svete kinematografie azda najviac skloňuje televízna miniséria HBO a Sky – Černobyľ. Autentickosť zobrazenia tejto obrovskej tragédie pohltila mnohých natoľko, že cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú zájazdy do černobyľskej oblasti a mesta Pripiať majú čo robiť, aby zvládli gigantický nával záujemcov o exkurzie. Pokiaľ sa však veľmi necítiš na výlet na Ukrajinu, máme pre teba skvelú alternatívu, ktorá sa nachádza len hodinu a pol cesty autom od Bratislavy.

O rakúskom mestečku Zwentendorf an der Donau si pravdepodobne ešte nikdy nepočul/a. Ver ale, že toto, 60 kilometrov od Viedne vzdialené miesto rozhodne stojí za tvoju pozornosť. Nachádza sa tu totiž veľká jadrová elektráreň, ktorá síce bola kompletne dostavaná, no nikdy nebola oficiálne uvedená do prevádzky. Pýtaš sa, ako je to vôbec možné? Poď sa spolu s nami pozrieť trošku do histórie.

ROZHOVOR Matej si bol pozrieť, ako dnes vyzerá Černobyľ: Mesto duchov, v ktorom sa zastavil čas

Rozhodol hlas ľudu

Píše sa rok 1972 a v Rakúsku sa začína s výstavbou prvej atómovej elektrárne v krajine. To všetko za masívnej podpory vlády, ktorá si sľubuje nielen zásobovanie minimálne 10% obyvateľstva elektrickou energiu, ale zároveň aj výstavbu ďalších piatich elektrární po celej krajine. Nikto však nečakal, že celý projekt spustí obrovskú vlnu kritiky. Najprv síce výstavbu kritizovali len domáci obyvatelia Zwentendorf an der Donau, no po protestnej hladovke deviatich žien sa pridalo aj približne pol milióna Rakúšanov, ktorí žiadali gigantický projekt stopnúť.

Po rozsiahlej diskusii v médiách, ktorú zahájil viedenský ekologický aktivista Walter Soyka, sa rakúska vláda rozhodla vyhlásiť v roku 1978 referendum o sprevádzkovaní hotovej elektrárne, pričom kancelár Bruno Kreisky spojil výsledok referenda so svojím zotrvaním vo funkcii. To mnoho ľudí využilo ako vyjadrenie nesúhlasu so sociálno-demokratickou vládou a referendum skončilo pomerom 50,47 ku 49,53 %. Rozdielom necelých 20-tisíc hlasov tak zvíťazili odporcovia jadrovej energie. Paradoxne, Kreisky vládol až do roku 1983.

Unikátny, mrazivý, dychberúci: Miniséria Černobyľ ukazuje temnú minulosť, ašpiruje na seriál roka

Zbytočný projekt za šialené peniaze

Čo je ale podstatnejšie, Rakúšania dali jasne najavo, čo si myslia o atómových elektrárňach, pričom tento názor si zahovávajú dodnes. Preto napríklad bojujú proti dostavbe slovenských Mochoviec.

Výsledkom referenda okrem iného bolo, že sa stopla výstavba zvyšných piatich elektrární, no hlavnou otázkou zostávalo, čo urobiť s plne dostavanou a funkčnou elektrárňou AKW Zwentendorf, ktorá už dovtedy zhltla z rozpočtu v prepočte približne jednu miliardu eur.

Pôvodné plány predpokladali prestavbu elektrárne na na paroplynový cyklus, ale k realizácii projektu nikdy nedošlo. Potrebu generovaného výkonu rakúska vláda vyriešila vybudovaním dvoch blokov tepelnej elektrárne Dürnrohr. Pre jej zásobovanie poľským uhlím navyše museli byť rekonštruované niektoré mosty vo Viedni, aby bola zachovaná potrebná splavná výška Dunaja. V lete 2009 boli fasády budov a voľné priestranstvá osadené tisíckou solárnych panelov, ktoré ročne vyrobia 180 000 kWh elektrickej energie. Pre porovnanie, atómový Zwentendorf mohol dodávať približne 22 000-krát väčšie množstvo.

Slovensko mohlo byť neobývateľnou oblasťou: Nehody v Bohuniciach, ktoré nás takmer vymazali z mapy

Namiesto múzea cintorín

Okrem toho je súčasné využitie budov a inštalovaných technológií minimálne. Portál aktuality.sk informoval, že svojho času sa dokonca premýšľalo nad tým, že z areálu by sa mohol stať gigantický cintorín pre ľudí, ktorí by sa chceli dať pochovať postojačky. Nakoniec ale elektráreň v posledných rokoch slúžila nielen na výučbu pre pracovníkov atómových elektrární z celého sveta, ale zároveň aj ako priestor pre rôzne kultúrne akcie či filmárov, ktorí potrebovali nakrútiť rôzne náročné scény.

View this post on Instagram

Blick in den Reaktor. AKW Zwentendorf. Betriebsausflug in ein spezielles Kapitel österreichische Zeitgeschichte. “Die Reaktorhalle liegt direkt unter dem Dach des Kraftwerks. (…) Für den regelmäßigen Tausch der Brennstäbe kommt die orange Brennelementwechselbühne zum Einsatz. Abseits dieser jährlichen Revisionsarbeiten ist das gesamte Becken zur Kühlung mit Wasser gefüllt. Brennstäbe am Ende ihrer Lebensdauer werden dann bis zu ihrem Abtransport für mindestens zwei Jahre im benachbarten Abklingbecken zwischengelagert.“ (vgl. https://www.facebook.com/132447230948/posts/10155906915730949/?sfnsn=xmmo) . . . #akw #akwzwentendorf #kernkraftwerk #zwentendorf #steuerstäbe #reaktor #waagnerbiro #1974 #siebzigerjahre #betriebsausflug #evn #nuclearpowerplant #binkurzmalweg

A post shared by Gerti. Vienna. (@binkurzmalweg) on

Najpodstatnejšie ale je, že od roku 2010 môžu priestory elektrárne navštíviť aj bežní smrteľníci. Vo Zwentendorfe sa tak nachádza pravdepodobne najdrahšie múzeum na svete. Dostať sa doň nie je vôbec náročné. Vstupné by sa malo pohybovať na úrovni 20€ pri 25-člennej skupine a pokiaľ chceš ušetriť, máme pre teba skvelý tip. Každý piatok sa konajú prehliadky zadarmo, no aj na samotnej stránke odporúčajú, aby si sa na tento termín zarezervoval čo najskôr, keďže sa míňajú ako teplé rožky. A s ohľadom na gigantický úspech minisérie Černobyľ je pravdepodobné, že záujemcov ešte poriadne porastie.

Zdroj: zwentendorf.com, aktuality.sk, wikipedia.org, atlasobscura.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť