Briti za sebou majú brexit: Čo toto strašidelné slovíčko vlastne znamená a ako sa týka teba?

Photo by Franz Wender on Unsplash

#Brexit – slovo, ktoré počúvame denne, ale nikto presne nevie, na čo sa máme pripraviť. Čo vlastne toto zvláštne slovo znamená? Výraz brexit vznikol spojením slov Británia a exit, čiže znamená odchod Veľkej Británie z EÚ. Ako táto situácia nastala, čo bude ďalej a mnoho ďalších nejasností ti teraz vysvetlíme v našom článku.

Všetko sa začalo už pred štyrmi rokmi

Celá táto nekonečne sa naťahujúca „žuvačková“ sága začala 20. februára 2016, kedy vtedajší premiér David Cameron vypísal referendum (verejné demokratické hlasovanie) o vystúpení z EÚ.  Odchod podporoval predovšetkým Nigel Farage, jeden z najväčších euroskeptikov v dejinách Anglicka, ktorý je v súčasnosti paradoxne poslancom Európskeho parlamentu. Za zotrvanie v EÚ boli vtedajší premiér Cameron, ministerka vnútra Theresa Mayová, starosta Londýna (Sadiq Khan) a dokonca aj Jeremy Corbyn, šéf labouristov, najväčšej opozičnej strany vo Veľkej Británii.

Hlas ľudu rozhodol pre odchod

V referende, ako je už všeobecne známe, si Briti odhlasovali odchod z Únie. Bolo to však poriadne tesné. Za vystúpenie bolo 51,9 % obyvateľstva, hlavne seniori a staršie vekové kategórie. Naopak, za zotrvanie hlasovali predovšetkým mladí ľudia.

Je až neuveriteľné, že hneď po referende bol najhľadanejším výrazom na Google: „Čo je to EÚ?“. A práve tento moment svedčí o (ne)informovanosti obyvateľstva. Ľudia volili na základe vyvolaných emócií, častokrát bez toho, aby vedeli, za čo presne hovoria svoje „áno“.

Ktoré faktory ovplyvnili výsledky najviac?

1. Nespokojnosť občanov – veľa Britov si myslelo, že za ich zlé životy môže „zlá“ EÚ

2. Neznalosť – veľké množstvo voličov vedelo len o nevýhodách EÚ, nepoznali vôbec žiadne výhody členstva

3. Klamstvá – v kampani Vote Leave (politickej kampani za odchod) sa uvádzali nepravdivé údaje, klamstvá o migrácií, lži o financovaní EÚ a podobne.

Odklad za odkladom

Od vtedajšieho premiéra sa vtedy očakávalo, bez ohľadu na výsledok hlasovania, že naďalej bude zastávať svoju funkciu a postará sa o vykonanie vôle ľudu. Stal sa však presný opak. Hneď na druhé ráno premiér rezignoval a odišiel z postu. Novou premiérkou sa stala Theresa Mayová, bývalá ministerka vnútra. Áno, dobre sa ti marí, to je tá pani, ktorá tancuje ako robot. Pôvodný datum pre odchod bol plánovaný na 29. marec 2019. Nová premiérka robila naozaj, čo mohla, nakoniec jej nič iné nezostalo, len požiadať o odklad brexitu na 31. októbra 2019 a taktiež rezignovať. Do premiérskeho kresla si mohol zasadnúť Boris Johnson. Odchod sa neskôr znova posunul, a to na 31. januára 2020.

Všetko komplikuje Írsko

Od výsledkov referenda až po dnešný deň bolo v procese veľké množstvo komplikácií. Jeden z najväčších problémov je, že Briti majú radi zložité veci. A teraz dávaj pozor: Pod Britské ostrovy patrí Veľká Británia – Škótsko, Anglicko, Wales a Írsko. Írsko sa skladá zo Severného Írska a Írskej republiky. Potom tu ešte máme Spojené kráľovstvo, do ktorého patria všetky vyššie spomenuté krajiny, okrem Írskej republiky. Je to pekelne zložité, preto ti pripájame aj video, ktoré snáď britskú problematiku delenia krajiny lepšie objasní.

Ak by teda Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ a Írska republika by v Únii zostala, vytvorila by sa na ostrove hranica. Keď si zalistuješ v histórii, bude ti jasné, že v druhej polovici 20. storočia tu viac ako 30 rokov prebiehali krvavé konflikty za írsku nezávislosť, kde zomreli tisícky ľudí. Preto visí vo vzduchu možnosť, že Severné Írsko sa bude chcieť zjednotiť s Írskou republikou.

To by však znamenalo otvorenú hranicu medzi Írskom a Severným Írskom. Po prechodnom období by bolo nutné zaviesť colné kontroly medzi Severným Írskom a Spojeným kráľovstvom, čo sa dnes nerobí. A to Johnson zásadne odmieta.

Odchod majú za sebou, nič však nie je isté

Na Parliament Square v Londýne to koncom minulého mesiaca skutočne žilo. Veľká Británia bude mať ešte po odchode 11 mesiacov na prerokovanie a upresnenie dohody. Zatiaľ všetko platí tak ako doteraz. Stále sú v procese riešenia mnohé otázniky, ako napríklad Severné Írsko. Zaujímavosťou je, že brexit doteraz stál už viac ako 130 miliárd libier. Rast anglickej ekonomiky sa však od referenda znížil už o polovicu. Nuž, uvidíme, ako to nakoniec celé dopadne.

Čo to znamená pre teba?

Brexit sa netýka turizmu ani školstva. Londýn si naďalej môžeš pozrieť aj bez nutnosti cestovného pasu, na univerzitu do Anglicka budeš môcť ísť bez problémov. Počas prechodného obdobia sa nič nemení ani pre Slovákov žijúcich a pracujúcich/študujúcich v Anglicku. Budú sa však musieť registrovať a úrady požiadať o trvalý pobyt, alebo povolenie na dlhodobejší pobyt v krajine. Zmena postihne hlavne obyvateľov, ktorí nemajú vzdelanie,  neovládajú angličtinu a radi by sa tam napriek tomu usadili.

Zdroj: Hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť