Boli sme v pulzujúcom Manchestri: Mesto, ktoré si užijete i bez futbalu a hudby

William McCue/Unsplash.com

#Keď sa povie Manchester, väčšine ľudí sa vybavia dva mimoriadne úspešné futbalové kluby. Iným zase meno známe z nohavicovej látky a pre niektorých hudobných fanúšikov je to niečo ako svätá zem gitarovej hudby. V prvom rade je to však mesto, ktoré sa oplatí vidieť a zažiť. Aj bez hudby a futbalu.

Manchester, alebo aspoň jeho pulzujúco centrovito-turistické časti, totiž v prvom rade pôsobia ako mesto pre život. Obyčajne a neobyčajne zároveň. Nie ste zahrnutí obrovským množstvom historických pamiatok, ako to je v Paríži či Ríme, nie ste v epicentre hipsterského života ako v Berlíne, no zo všetkého tu je niečo.

Z krčmy do krčmy

A práve náznak bohémskeho života pre ľudí, ktorí radi zapadnú do obchodov s platňami, antikvariátov alebo módnych second handov je časť Northern Quarter. V nej sme sa na pár dní usídlili a podnikali jednotlivé cesty na objavovanie mesta. Alebo, ak sme na objavovanie práve nemali chuť, skončili sme tu v početných krčmách čapujúcich britské craft pivá.

Ulice Northern Quarter, ktorá ako štvrť vznikla oficiálne až v 90. rokoch, no jej história siaha až do minulých storočí a priemyselnej revolúcie, sú obsiate barmi, fast foodmi a zmieňovanými obchodmi. Sú to práve miesta, kde uvidíte ľudí, aj v chladných mesiacoch sporo odetých, ako už o šiestej popoludní vymetajú podniky a prechádzajú z krčmy do krčmy.

Po takejto noci stretnete mnohých z nich na nedeľných raňajkách, ktoré väčšina miest ponúka až do neskorého poobedia. Britské ostrovy možno neoslňujú vlastnou kulinárnou ponukou, od toho tu majú prisťahovalcov a ich potomkov, no Full English Breakfast s fazuľou, volským okom, klobáskami, slaninou a toastami, je na prázdny ranný žalúdok zážitkom. A tí vytrvalejší, prípadne tí, ktorým je od včera trocha nevoľno, môžu raňajky zapiť drinkom Pickleback. Whiskey sa zapíja sladkastou šťavou z nakladaných uhoriek. To postaví na nohy skutočne každého.

Prestali sa skrývať

Len na skok z Northern Quarteru sú tiež časti mesta, ktoré ho výrazne definujú. Jednou z nich je Gay Village v okolí Canal Street pri Rochdaleskom kanáli. Práve v baroch na tejto ulici sa v 90. rokoch homosexuáli prestali skrývať za zatemnené okná barov, ale začali svoju orientáciu dávať najavo. Odvážny krok prerástol do vzniku celej časti, kde sa dá pri rieke príjemne prejsť a následne zapadnúť do niektorého z podnikov.

Ozveny Ázie

Ďalšou z častí je Chinatown. Na pár uliciach v centre mesta sa ľudia z ázijských krajín začali usadzovať už začiatkom 20. storočia, prvá ázijská reštaurácia tam vznikla pred viac ako 70 rokmi. Dnes je Chinatown rovnako turistickým miesto, ako centrom života tejto enklávy. Domy sú obsypané reštauráciami a obchodmi, na pouličnom osvetlení visia lampióny a celé to podkresľuje čínsky oblúk na Faulkner Street. A môžete tu tiež stráviť svoj čas jedením vyprážaných dobrôt v čínskom bufete. V štýle all you can eat – až do prasknutia. Stretnete tam ľudí z miestnej komunity, biznismenov aj turistov, všetci stoja pri stojanoch s jedlom a plnia si taniere kopcovitými vrstvami.

Červené tehly

Manchester je mestom, v ktorom sa využil každý jeden meter štvorcový mesta. Keď prechádzate od katedrály smerom k časti Castlefield, ktorá vyrástla okolo kanálov a zároveň osídlila priemyselné budovy z typickej červenej tehly, vidíte ulice, kde sa stretávajú domy staré stovky rokov s tými, ktoré tam boli vsunuté pred pár dekádami.

Aj dnes ešte hľadá Manchester každé voľné miesto, kde by mohlo niečo vyrásť. A práve Castlefield je akýmsi únikom z tohto miesta, historickým artefaktom a parkom, kde si môžete sadnúť a vychutnať slnečné lúče, alebo sa do niektorej z kaviarní skryť pred anglickým dažďom.

Bez futbalu aj hudby

Hoci v každom podniku pre vás spievajú hlasy Morrisseyho a bratov Gallagherovcov, hudba je len jednou z možností, akou objavovať toto mesto. Rovnako ako futbal, v niektorých krčmách dokonca visia oznamy, že si tam neprajú ľudí v klubových farbách United a City. Na to majú svoje vlastné miesta, na čele s gigantickými štadiónmi.

Futbalová turistika v meste funguje naplno, podobne, ako v susednom Liverpoole, kde je ešte okorenená mániou Beatles. Stačí sedieť na raňajkách v hosteli po nedeľnom zápase a vidíte ľudí obsypaných šálmi, dresmi a tričkami červených diablov. Ak sa však futbalu chcete vyhnúť, nie je to tak zložité. Aj to je symbol rôznorodého a farebného mesta. Či už je červené, modré alebo dúhové.

Boli sme v slobodnom meste Christiania: Miestom s drogami, fiktívnou hranicou EÚ a zákazom fotenia

 

 

Odporúčame