#Cortina d’Ampezzo je malebné mestečko označované ako Kráľovná Dolomitov. Vo svete je známe vďaka olympijským hrám z roku 1956, ako pravidelná zastávka svetového pohára v lyžovaní, či obľúbené lyžiarske stredisko. Predovšetkým ide o base camp pre najkrajšie túry v tomto dychberúcom pohorí. My sme sa do Cortiny vybrali za turistikou. Ak nemáte veľa času a hľadáte výnimočnú lokalitu, kde nájdete veľa pekného na jednom mieste, tak je tento región určite výbornou voľbou.
Od maštale po grandhotel
Dolomity sú pripravené vrúcne privítať a pohostiť každého, kto je ochotný vymeniť plážové leháro za dovolenku v horách. Cez známe rezervačné systémy si môžete booknúť ubytovanie v škále od prerobenej maštale cez vysokohorské chaty až po grandhotel so zlatými kľučkami a to všetko za ceny, ktoré nijak dramaticky neprevyšujú ponuky za porovnateľné ubytovanie v okolitých krajinách. Každý si nájde to svoje vysnívané hniezdočko. Pekná dvojposteľová izba v penzióne dole v Cortine vás v septembri vyjde na 50 – 90€.
My sme si ale na tento výlet požičali Mercedes Benz V Marco Polo. Transformer, korý cez deň jazdí ako luxusná limuzína a v noci sa šmahom ruky mení na luxusný 5* hotel na kolesách, sľubujúci najkrajšie dobrodružstvo v lone matky prírody. Keďže to nebol náš prvý výlet s triedou V, vedeli sme, že sa môžeme tešiť na auto, ktoré má okrem dokonalej výbavy na kempovanie aj excelentné jazdné vlastnosti.
Cesta s prstom v nose
190 koní, 7 stupňový automat, 4×4 a výbava na 4 strany formátu A4 urobili z Véčka auto snov, takže 520 kilometrový presun z Bratislavy sme dali s prstom v nose. S týmto autom to môžete rúbať, koľko zvládne vyhláška, alebo vaša peňaženka. V noci si potom dvihnete strechu, v ktorej je pohodlná posteľ s rozmerom 205 x 113 cm pre 2 osoby, dole si sklopením zadných sedadiel vytvoríte rovnako veľké lôžko pre ďalšie 2 osoby. Okrem toho je v aute chladnička, umývadlo, plynový varič, stolík, skrinky ale aj prípojka na sprchu, ktorú môžete využiť na osprchovanie pri aute.
Môže vás zaujať:
Boli sme v Astane, meste nonstop výstavby: Vitajte v Amerike východu!
Dolce vita
Na začiatku sme zamierili k jazeru Misurina, ktoré je známe z každej druhej pohľadnice z Dolomitov a tiež ako východzí bod k známym Tre Cime di Lavaredo. Misurina sa nevyznačuje žiadnym superlatívom. Nie je to najhlbšie, najväčšie a asi ani najkrajšie Lago, ale atmosféra v jeho okolí je niečím špecifická. Okolie je ideálne na krátke prechádzky. Posedenie pri káve s jesennými lúčmi slnka v tvári a úchvatným výhľadom na okolité hory a stromy naberajúce jesenné odtiene nám pripomína význam talianskeho Dolce vita.
Najlacnejšie nocovanie
Vplyvom krásneho počasia podvečer meníme náš pôvodný plán prenocovať pri jazere a z nadmorskej výšky 1754 m.n.m. mierime na parkovisko pri horskej chate Rifugio Auronzo 2333 m.n.m., ktorá sa nachádza na samom úpätí Troch Čím. Sedem km dlhá cesta je spoplatnená sumou 25€, ktoré ani tak nie sú mýtom, ako skôr parkovným na 24 hodín. V prípade, že sa rozhodnete ostať dlhšie, doplatíte si za každý začatý deň 7€. Matematicky vzaté, je to vlastne jedna z najlacnejších foriem nocovania v Dolomitoch. Samozrejme, s výnimkou bezplatného nocovania na hulváta niekde na odpočívadle pri ceste alebo postavením stanu za plotom oficiálneho kempu, čo už tiež pár ľuďom napadlo. Na parkovisku pod Čimami je síce značka pripomínajúca zákaz kempovania, ale miestni spanie v aute tolerujú a časť parkoviska je dokonca vyhradená pre obytné autá.
Červené hory
Noc na mieste ako je toto, je jedným z dôvodov, prečo autá ako Marco Polo vznikli. Po bleskovej mutácii auta na luxusný hotel, sme si vďaka zabudovanej kuchynskej linke pripravili pravú taliansku večeru, ktorú sme si vychutnali pri pohľade na okolité hory zaliate lúčmi zapadajúceho slnka.
V Dolomitoch je možné pozorovať fenomén – Enrosadira. Skalné steny vďaka svojej špecifickej štruktúre a vlastnostiam dolomitu reagujú na zmenu svetla, takže cez deň sivé až biele odtiene sa pri východe a západe slnka zahaľujú do teplých oranžových až červených odtieňov. Ráno toto úchvatné divadlo matky prírody ešte vylepšila inverzia, ktorá do výhľadu pridala doliny pokryté hustou hmlou.
Turistika v teniskách
Na nenáročný okruh okolo Troch Čím sme vyrazili pred svitaním. Odmenou nám boli prázdne chodníky a neopakovateľné pohľady na prebúdzajúce sa hory. Je to taká pohodová turistika, ktorú pri dobrom počasí zvládnete aj v teniskách a bez špeciálnej výbavy v batohu. Po ceste je viacero horských chát so širokou ponukou delikátnej talianskej gastronómie, takže s jedlom si starosti robiť nemusíte.
Smaragdové jazero
Ďalší deň naše kroky smerovali k jazeru Lago di Sorapis. Sorapis je štít v masíve, ktorý je dobre viditeľný aj od jazera Misurina. Hora má výšku 3205 m.n.m. a v „kotle“ tohto masívu je ukrytý prírodný klenot – jazero ľadovcového pôvodu tyrkysovo smaragdovej farby. Aby rozumeli aj muži, ide vlastne o takú modro-zelenú farbu.
Turistika k jazeru je vďaka väčšiemu prevýšeniu a technickej náročnosti z kategórie stredne náročných túr, ale určite stojí za to. Náš trip sme zahájili v Passo Tre Croci. Po asi 45 minútach sa prechádzka lesom začína dvíhať do vyšších nadmorských výšok. Exponovanejšie úseky sú zabezpečené reťazami, schodmi a nášľapnými platformami, takže stále veľmi bezpečne postupujeme k cieľu v nadmorskej výške 1923 m.n.m.
Neobvyklá farba vody súvisí s veľmi jemnými časticami dolomitu, ktoré sú vďaka jemnému prúdeniu v jazere rozptýlené a neusadia sa na dne. Každý, kto dával pozor na hodinách chémie sa dovtípi, že tyrkysovú farbu jazera spôsobuje hydrogenuhličitan vápenatohorečnatý. My ostatní to vieme z turistických letákov.
Luxusné kempy
Nasledujúce dni sme zakotvili v kempe priamo v Cortine. V meste sú 4 kempy. Južne od centra sú dole pri rieke dva vedľa seba – Cortina a Rocchetta. V oboch dáte za noc cca 20€ za 2 osoby. Nám sa na prvý pohľad viac páčil Roccheta a vybrali sme si dobre. Sociálne zariadenia kempu sú na luxusnej úrovni a špeciálnu pochvalu treba zložiť hudobnému dramaturgovi, lebo človek sa môže normálne osprchovať v hocijakom kempe, ale ak vám k tomu hrajú Štyri ročné obdobia od Vivaldiho, tak to nie je sprcha, ale luxusný wellness.
Po bajkovaní skvelý obed
Juhozápadným smerom od mesta sa nad Passo di Falzarego vyníma ďalší prírodný skvost – Cinque Torri. Torri, nie Terre, ktoré je letoviskom na talianskej riviére. Päť veží pripomína skalné mesto a ich okolie je veľmi zaujímavým miestom na prevetranie horských bikov. Trasy majú rôznu náročnosť a či už sa vyžívate v upotených výšľapoch, alebo kŕmite svoje enduro vertikálnym blatom na zatočených zjazdoch, prídete si na svoje. Po výdatnej cyklistike skúste občerstvenie v Rifugio Nuvolau. Ďalšia z horských chát, na ktorej sa najete lepšie, ako u nás v centre mesta a to za ceny, ktoré vás nezruinujú. Ravioli plnené cviklou postrúhané syrom a orechmi by ste si doma asi nevymysleli, ale chutí to brutálne.
Rozlúčka s Dolomitmi
Na záver nášho výletu sme navštívili Lago Di Braies. Jazero, ktoré je obklopené strmými skalami, ale je ľahko dostupné autom a je na ňom možnosť člnkovania prípadne chytania rýb. Je to ideálna rozlúčka s Dolomitmi, keď už nemáte celý deň na turistiku, ale ani za svet sa vám nechce ísť domov.
Dolomity dokážu na každý deň ponúknuť viac, ako nám rozsah tohto článku dovoľuje opísať. Či si ich vychutnáte v turistických topánkach, na bicykli alebo naviazaní na lane, odmenou za zrieknutie sa plážového vegetu vám budú nezabudnuteľné zážitky v objatí pohoria, ktoré je od roku 2009 svetovým prírodným dedičstvom UNESCO.
Galéria z Dolomitov:
Text: Marek Bobula
Foto: Jana Bobulová
Zdieľať na