#Hoci nás sem-tam Nemecko porazí na majstrovstvách sveta či iných turnajoch, stále ho považujeme skôr za futbalovú ako hokejovú krajinu. Dôvody sú jasné – výsledkov, známych hráčov a legiend majú menej, ako u nás. Napriek tomu v hlavnom meste môžete ísť na zápas na najnovší štadión a zažiť takmer úplne vypredanú tribúnu. To sa vám na Slovensku asi nestane.
Rozhodli sme sa preto porovnať, ako to vyzerá na bežnom zápase nemeckej a slovenskej ligy. Eisbären nastúpili 20. januára proti Adleru Mannheim, na Slovensku sme navštívili povianočný duel Popradu s Duklou Trenčín 28. decembra. Všetko tímy, ktoré zatiaľ nevyzerajú na to, že by bojovali o tituly. V Berlíne to bol tradičný piatok a jeden z množstva kolektívnych športov, ktoré sa tam hrajú, v Poprade čas, keď sa ľudia z rôznych kútov Slovenska a Európy vracajú domov a stretávajú sa na zápase. Poďme na to. 
Pred zápasom
Poprad, 17:30. Lístky za pár eur sú kupené, do zápasu zostáva polhodinka. V krčme na zimnom štadióne sa grupujú ľudia v modrých popradských dresoch, vidíme tu pár dvadsiatnikov, zvyšok sú zväčša páni a dámy v rokoch. Pijú posledné pivá či poldecáky. Rad na bare je väčší ako ten pri vstupe na štadión. Dávame si rýchly fernet a po vstupe na tribúnu ešte jedno rýchlo pivo. Kým sa nezačnú kopiť ľudia v radoch.
Návšteva: 1700 ľudí
Berlín, 19:00. Už v mestskej doprave je vidieť ľudí v dresoch. Keď vystúpite na stanici Warschauer Strasse a kráčate ku kolosu miestneho štadióna, mení sa množstvo ľudí na húfy. Práve pri stanici metra v stánkoch štamgasti v dresoch pijú pivá či jedia kebaby a na poslednú chvíľu potom merajú cestu na štadión. Hokej je všade len hokej a takisto fanúšikovia.
Návšteva: 12-tisíc ľudí
Zápas
Nástup majú na oboch štadiónoch veľkolepý, tlmené svetlá a hlasná hudba. Rozdiel je však v tom, že v Berlíne sme na najväčšom krytom štadióne v hlavnom meste Nemecka, hudba prehlušuje úplne všetko. Popradský štadión je síce sympatický a útulný, no stále maličký. V Berlíne tak vyzerá všetko väčšie, všade je reklama a v podstate vás množstvo takýchto vecí vyrušuje od samotného zápasu. V Poprade pozeráte na plochu, ste k nej bližšie a tak je to skrátka len o hokeji. A to aj v momente, keď v prestávkach bojujú fanúšikovia v súťažiach zručnosti. To isté sa deje aj v Berlíne, tam však tisíce ľudí mizne v útrobách štadióna.
Samotný hokej nevybočuje z normálu, v Berlíne je to veľkolepá záležitosť, kde ide skôr o atmosféru. Hokej je defenzívny, nie je to žiadna pastva pre oko, ale s plnými tribúnami, ktoré skandujú Dynamo, Dynamo (východonemecký starý názov klubu) to strháva. V Poprade očami sledujete puk, zábery na obrazovke sú totiž tak maličké, že skôr to uvidíte vlastnými očami na ľade. Je to tu slovenské, ľudia sa hnevajú, menej sa skanduje a viac kričia jednotlivci. Napriek tomu nadávok je menej, ako si pamätám zo zápasov Slovana Bratislava v extralige spred niekoľkých rokov.
Štadión
Popradský stánok je mierne zrekonštruovaný, stále je však jeho základom industriálna časť za tribúnami. Tam nájdete bufety s obrovským radom. A pivo si vypijete iba tam. Na sedačky si ho nevezmete. V Berlíne, na novom a modernom štadióne, na ktorom hrávajú aj hviezdy svetovej hudby svoje koncerty, s tým nie je problém (deň pred hokejom tu napríklad hrali Green Day). Za pivo si zaplatíte nejaké štyri eurá a tak nikto neráta s tým, že ho budete hádzať na plochu. Základom potravy na Slovensku aj v Nemecku je pivo a hotdog. V tom sú hokejoví fanúšikovia všade rovnakí.
Fanúšikovia
Poprad má svoj fanklub v rohu štadióna na niekoľkých miestach na státie. Nechýbajú bubny, skandovanie, spev. Všetko ako má byť. Je ich len zopár, no je ich počuť. V Berlíne má fanklub celú svoju tribúnu. Bubeník je prítomný, majú dokonca svojho hovorcu s megafónom. Zmagnetizovaná je celá tribúna. V Poprade je však rozdiel medzi fanklubom a zvyškom návštevníkov menší, všetci sú za svoj tím, všetci z času na čas kričia. V Berlíne má fanklub celú časť tribúny, zvyšní návštevníci sú však menej hnaní povzbudzovaním, zdá sa, že ide viac o kultúrno-športovú záležitosť.
Celkové hodnotenie
Oba domáce tímy vyhrali, bola to však slušná dráma. Poprad takmer stratil víťazstvo v závere, ale udržal ho, Berlín takisto – jednoznačné vedenie museli jeho hráči potvrdiť až v predĺžení. Celkovo vychádza zápas na Slovensku dobre, za pár eur vstupného ste na studenom štadióne blízko plochy, vidíte solídny hokej a je to tak bližšie k atmosfére, na akú sme ako Slováci z hokeja zvyknutí – na smrad, pivo a párky.
Naopak, zápas Eisbären Berlín je spoločenská záležitosť. Ste na obrovskom štadióne, ktorého vybavenosť je skrátka parádna, máte drahé lístky, drahé pivo, s tým je však zvýšený dôraz na služby. Kým na Slovensku sa hokej skôr hrá pre miestnych, v Berlíne by ste naňho pokojne mohli zobrať turistov, ktorí ho nikdy predtým nevideli. Ani nie tak pre úroveň zápasu, ako skôr pre to všetko, čo na vás čaká okolo.
Zdieľať na