#Slovensko má trojnásobného majstra sveta na ceste a v para- kategóriach na dráhe dokonca štvornásobného. Napriek tomu u nás nájdeme len jeden cyklistický ovál. A ten dokonca nie je krytý. Pritom cyklistické súťaže sa naživo najlepšie sledujú, ak nerátame pohodlie pohovky s pivom a čipsami pred televíziou, na tribúne velodrómu. Vidieť na ňom kompletnú akciu, tvrdé pády, zvláštne disciplíny a všetko má zaujímavý festivalový nádych. Ani to pivo dokonca nechýba. Boli sme sa pozrieť na majstrovstvách Európy v dráhovej cyklistike. Na podujatie, aké na Slovensku pravdepodobne tak skoro neuvidíme.
Kedysi najpopulárnejší šport
Vynález menom bicykel oslávil tento rok 200 rokov. Na konci 19. storočia sa cyklistické preteky na ovále tešili neuveriteľnej podpore. V čase, keď šport ešte nebol ovplyvnený prenosmi televízie či internetom, išlo o jeden z jeho najpopulárnejších odvetví vo svete. Štadióny v Európe, Spojených štátoch a Austrálii praskali vo švíkoch, len aby si ľudia pozreli cyklistov veľkých ako mravce jazdiacich kol-dokola. Dnes sa pre nezaintersovaných stala dráhová cyklistika športom, ktorý je niekde v tieni Tour de France a iných cestných pretekov. Možno je ho vidieť raz za štyri roky na olympiáde, inak takmer neexistuje.
>> Môže vás zaujať: Boli sme na zápase u nás aj v nehokejovej krajine: Na Slovensku to skrátka vyzerá inak <<
Budovu berlínskeho Velodrómu z jednej strany lemujú koľaje mestskej dráhy, z ďalšej je takmer neviditeľná, ako samotný šport, ktorý sa deje v jej útrobách. Jej strecha je pokrytá rastlinami a je takmer v rovnakej výške ako zem. Každý zo štyroch večerov je však takmer plná. Ľudia kričia, tlieskajú, vstávajú zo sedadiel, ako keby pozorovali dostihy a fandili koňovi, na ktorého vsadili.
Ľahké sledovanie, zložité disciplíny
Sledovať preteky nie je zložité, v porovnaní s cestnými, kde okolo vás pelotón prefrčí za pár sekúnd, tu máte pred sebou kompletné dianie. No rozumieť mu, to je niečo iné. Pravidlá dráhovej cyklistiky sú niekedy ťažko pochopiteľné. Napriek tomu nevidíte na tribúnach len ľudí v typických cyklistických čiapkach. Sú tu rodiny, starší aj mladší ľudia, výrazná skupina podgurážených Poliakov, ktorá robí slušný hluk, všetko dopĺňa hudba ako z rádia. Tá je rytmických soundtrackom k hukotu kolies na drevenom obklade oválu.
Dráhová cyklistika je rôznorodá. Jeden by si mohol povedať, že ide len o preteky v kruhu, no disciplín je viac ako desiatka. Máme tu súťaže dvojíc – niečo ako chaotickú štafetu, trojíc v šprinte, štvoríc v stíhačke, keď dve krajiny proti sebe súperia každá na inej strane oválu. Tiež vidíme súťaže jednotlivcov, na pár i desiatky okruhov, na body či v zákryte starých motoriek, ktoré cyklistom rozbiehajú tempo.
Absurdný šport
Práve to je moment, keď vyzerá dráhová cyklistika asi najabsurdnejšie. Starší pán v overale, ktorý vyzerá ako maskot známej firmy vyrábajúcej pneumatiky stojí na hlučnej motorke, zvanej derny. V tesnom závese za ním jazdí cyklista na bicykli s maličkým predným kolesom. Velodróm sa okamžite počas stovky okruhov naplní vôňou spáleného benzínu. Dvojice sa predbiehajú a krúžia dokola. Sú to preteky, ktoré hraničia s bláznovstvom, zároveň sú stále vzrušujúce. Aj keď asi nie tak, ako keď vidíte vyrovnaný súboj štvorčlenných tímov v stíhačke.
>> Môže vás zaujať: Boli sme v Astane, meste nonstop výstavby: Vitajte v Amerike východu! <<
Hranica medzi zlatom a kolapsom
Zajazdiť kilometer, čo to môže byť za záťaž? To predsa zvládne každý. No keď vidíte, s akým nasadením a energiou sa v krátkych súťažiach na 250 metrovom ovále valia cyklisti, asi vás ani neprekvapí to, ako vyzerajú v cieli. Keď stojíme vo vnútri dráhy, medzi desiatkami kójí s bicyklami, trénermi, masérmi, vidíme cieľ kilometrových pretekov mužov.
Holanďan Jeffrey Hoogland práve zdevastoval konkurenciu, no keď po pár okruhoch zíde z oválu, zosype sa na zem. Jeho výprava ho kriesi, polieva vodou, masíruje mu svaly, no vyzerá to tak, že toto cyklista tak skoro nerozdýcha. Hoci už zdravotníci nesú nosítka, on sa po chvíľke dáva dohromady a odchádza na bicykli. Chodiť nevládze.
Táto epizóda ukazuje, aká je tenká hranica medzi kolapsom organizmu a bezchybným výkonom. Holanďan sa hodinu po súťaži už teší zo zlata na pódiu pri holandskej hymne, pred hodinou by však laik povedal, že asi skončí v nemocnici.
Pády bolia
Aj pády na ovál bývajú drsné. Po jednom z nich dokonca musia na chvíľu prerušiť program, lebo musia opravovať drevo okruhu. Cyklistky, ktoré ešte pár stotín sekundy pred katastrofou súperili o pozície sú zrazu na zemi a o ďalších pár chvíľ na nosidlách. Pády v rýchlostiach prekračujúcich povolené rýchlosti osobných áut v meste poriadne bolia.
To všetko sa dá zažiť, keď sa človek vyberie na dráhové podujatie a keď sa bicykle presunú z prirodzeného prostredia ulíc do krytej arény. Zatiaľ to nevyzerá tak, že by sme na Slovensku niekedy mohli niečo podobné zažiť. Keby sa to však stalo, určite by sa bolo na čo pozerať.
Zdieľať na