10 vecí, ktoré sme v detstve zo srdca nenávideli: Čo by sme za ne dali dnes?!

Unsplash/Annie Spratt

#Vkus dieťaťa a dospelého človeka sa logicky a tiež našťastie líši. Je tak mnoho vecí, ktoré sme ako malí nenávideli a dnes nám prídu ako skvelé. Prípadne si pri nich hovoríme, čo by sme dali za tú možnosť ich robiť.

A ako to je u vás, zhodnete sa s týmito 10 vecami?

Nudiť sa

Viete si predstaviť, že by ste po škole nemali čo robiť? V detskom veku asi ťažko. Ako nás však hyperaktivita opúšta, v dospelosti sa večer po práci a bez povinností javí ako skvelý plán.

Škola

OK, nehovoríme o tom, že by sme si v dospelosti skutočne užívali učenie. No vezmite si, že každé ráno vstanete a už okolo druhej-tretej popoludní máte voľno? Neznie to ideálne?

Dlhé cesty v aute

Pár hodín v aute a v detstve ste chceli vyskočiť z kože. Nepomáhali knihy, spánok, hry, rozprávanie, ani pozeranie sa z okna. V dospelosti si auto jednoducho užívame, špeciálne preto, že ho môžeme šoférovať. Aj dlhšia cesta nám tak ubieha rýchlejšie.

Poobedný spánok

Čo by sme tak dali za poobedného šlofíka v práci? V detstve nás to však vytáčalo. Či už v škôlke, alebo doma. Jednoducho na spánok nebol časť.

Dojedanie

Ako často ste po sebe v detstve nechali nezjedený obed? A ako často v dospelosti? Odpoveď je jasná, ak by sa dalo všetko premárnené jedlo z mladosti dať ako repete pri vlčom hlade, išli by sme do toho.

Nakupovanie

Samozrejme, aj tu sa nájdu výnimky, napríklad autor tohto článku si tiež nákupné centrá veľmi neužíva. No v detstve sme nakupovanie priamo nenávideli. Nebolo to trávenie voľného času, ale nepríjemná povinnosť.

Krúžky

Dnes sa chceme všetko naučiť. Koľkokrát ste mysleli na to, že by ste sa po dvadsiatke naučili hrať na gitaru či klavír? A ako často vám to vyšlo? V detstve sme mali takú príležitosť. Akurát sa väčšine z nás nechcelo na tie krúžky chodiť.

Ísť ku kaderníkovi

Pamätám si, s akou nevôľou som chodil ku kaderníčke na sídlisku, aby mi za tri minúty mašinkou pripravila môj štandardný účes. Prišlo mi, že tam trávim celú večnosť. Dnes ku kaderníkovi síce nechodím vôbec, to však neznamená, že by sa to netýkalo iných ľudí, ktorí si túto zábavu užívajú. Špeciálne dámy.

Správy a dokumenty

Na čo by sme mali pozerať správy, keď ich rodičia videli včera? A deň predtým. A prečo by som sa mal z televízie vzdelávať z dokumentov, keď môžem pozerať akčné filmy, šport alebo rozprávky? Skrátka, televízny vkus sa v priebehu rokov zmenil.

Keď si myslia, že ste mladší

Povedzme si to úprimne, keď človek presiahne osemnásť rokov a kupuje si v obchode pivo, môže to, že si predavačka vypýta občiansky preukaz brať ako kompliment. Byť však považovaný za mladšieho v detstve či puberte? Neprichádza do úvahy!

 

Odporúčame